História

Mestská hudobná škola 1929 – 1948 
Piaristická ulica č. 20 (do roku 1935) a Krížna ulica č. 1 

Mestský hudobný ústav 1948 – 1951 
Krížna ulica č. 1

Hudobná škola 1951 – 1961 
Krížna ulica č. 1

Ľudová škola umenia 1961 – 1990  
Krížna ulica č. 1 (do roku 1965), Župné námestie – Župný dom (1965 – 1988),  
Damborského 1 (1988 – 1990)

Základná umelecká škola od roku 1990  
Damborského 1, Jozefa Vuruma 1, Vajanského 1 a Baničova 12, od roku 2007 Vajanského 1

Základná umelecká škola Jozefa Rosinského v Nitre od roku 1999

O Jozefovi Rosinskom

Jozef Rosinský bol slovenský hudobný skladateľ, pedagóg, regenschori a organizátor hudobného diania, ktorý väčšinu svojho života prežil v Nitre a ktorý patrí k vrcholným kultúrnym predstaviteľom regiónu

Narodil sa 5. decembra 1897 v Bánovciach nad Bebravou. Jeho hudobné nadanie sa prejavilo už veľmi zavčasu, keď si ako šesťročný sám zhotovil husle. Počas piatich tried ľudovej školy, ktoré vychodil vo svojom rodisku, pravidelne spieval v kostole a hrával divadlo v Spolku tovarišov. V roku 1910 odchádza na gymnaziálne štúdiá do Talianska. Súkromné gymnázium internátneho typu spravovala saleziánska spoločnosť a po jeho absolvovaní sa rozhodol stať saleziánom. Súkromne pokračoval vo vyšších gymnaziálnych a filozofických štúdiách, počas ktorých vykonal trojročnú pedagogickú prax a navštevoval kurzy klasickej hudby: komponovanie a hru na klavíri a organe. V štúdiu teológie pokračoval v Ríme, avšak za kňaza nebol nikdy vysvätený.

Po absolvovaní rímskych teologických štúdií prišiel do saleziánskeho gymnázia do Šaštína, kde bol poverený vyučovaním hudby, hraním na organe a dirigovaním. Tu napísal aj jednu z prvých raných kompozícií – operu Rumunskí komedianti a operetu Kolíska.

22. novembra 1928 vystúpil zo saleziánskej spoločnosti a natrvalo sa usadil v Nitre. Tu ako pedagóg vychoval viacero generácií hudobníkov s vysokými umeleckými kvalitami. V Nitre najprv vyučoval hudbu na gymnáziu, potom na Rímskokatolíckom ženskom učiteľskom ústave, ktorý sa v roku 1940 premenoval na Rímskokatolícku slovenskú dievčenskú akadémiu a po jej násilnom zrušení v roku 1945 vyučoval hudbu na Vysokej škole bohosloveckej. Súbežne viedol orchester zo žiakov stredných škôl, bol členom kuratória Mestskej hudobnej školy a v rokoch 1950 – 1973 naplno vykonával funkciu zbormajstra a dirigenta – regenschoriho Nitrianskeho katedrálneho chrámu.

Od roku 1933 bol aktívnym členom Spolku slovenských umelcov, neskôr Zväzu slovenských skladateľov. Na svojom konte má viac ako 800 skladieb, z toho 542 opusov duchovných a 269 opusov svetských. Je autorom jednej detskej spevohry a 11 opier, z ktorých tri mali premiéru v Slovenskom národnom divadle. Boli to opery Mataj (1931), Matúš Čák Trenčiansky (1934) a Čalmák (1937 – 1938). Nahrával i pre Československý rozhlas v Bratislave.

Zomrel 12. novembra 1973 v Nitre.